Grupu Haksesuk Kla'ak (Discussion Group)

Subscribe ba Kla'ak Online
Email:
Vizita grupu ne'e

17 April 2008

Camilo Cienfuegos Gorriarán

Mericio Akara*

Halolon Revolusaun iha Cuba, ita bele hasoru ikon ida mak eziste no famozu iha Cuba no iha America Terreste. Los duni, komandante no heroi ida nee iha nivel internasional ladun famozu hanesan Fidel Castro Ruz, Ernesto Che Guevara no Raul Castro Ruz. Maske nunee, se ita lee didiak historia revolusaun iha Cuba nebe mak manan iha 1959 iha Komandante nain tolu mak sai pioneer ba prosesu revolusaun ida nee. Iha povu Cuba nia le'et, Comandante Camilo Cienfuegos Gorriaran mos figura ida mak importante tebtebes. Neduni, iha Cuba wainhira povu koalia ko-naba revolusaun, povu sei la haluha Camilo nudar pioneiro ida iha Fidel, Che, Raul no Huber Matos ninia le'et. Sei nune, se los mak Komandante Camilo…?!

Camilo Cienfuegos Gorriarán moris iha Lawton, sidade Havana, dia 6 de Fevereiru 1932 no nia mate iha 28 de Outubru 1959. Wainhira nia sei labarik, nia badinas le'e livru saida deit mak konsege to'o iha ninia liman. Camilo ema ida mak iha kualidade, iha espiritu humor makaas no gosta disportu, liu-liu baseball iha tempu livre ruma, nia joga beibeik ho Fidel Castro.

Tanba kondisaun ekonomia fraku mak familia hasoru, Camilo sai husi eskola no ba buka servisu iha Estadus Unidus da America wainhira nia tinan 21. Maske nia hela iha Amerika, ninia kontaktu ho ninia familia la'o nafatin. Neduni ninia familia esplika beibeik kondisaun real iha Cuba. Husi esplikasaun ida nee mak hamosu ninia konsiensia sosial ba realidade iha Cuba. Camilo komesa lakontente ho problema injustisa no problema kiak iha America no iha Cuba rasik. No nia deside hodi involve an iha aktividades kontra Presidente Fulgencio Batista, nebe mak uza sistema ditadura hodi halao injustisa nebe mak halo kiak sai barak ba beibeik iha Cuba.

Ho nia involvimentu iha movimentu aktivista kontra rezime militar Batista, Camilo hetan deportasaun husi America, no nia fila ba Havana. Nia involve makaas liu tan iha movimentu estudante kontra Batista iha Havana. Ho nia kolega seluk, nia mos hetan tortura husi Polisia Batista nian. Sira ses an ba fali ba America no depois ba México. Iha México mak Camilo hetan malu fali ho Fidel no halo planu ba movimentu foun. Hodi nunee, nia mos sai voluntariu ida mak la'o hamutuk ho Fidel tuir Espedisaun Granma ba Cuba. Tanba roahi Espedisaun Granma hetan tan atake husi forsa Batista nian, Camilia, Fidel no Che ho membru balun konsege salva an ba foho Siera Maestra. To'o iha Siera Maestra, Fidel promove nia (Camilo) núdar Komandante. Iha 1958, Camilo simu tan instrusaun husi Fidel atu lidera Divisaun Guerilla ida ba Provinsia Las Villas. Fidel la imajina katak Camilo mak depois sai Komandante importante ida ho ninia kualidade masimu. Camilo ho ninia kapasidade tomak, lidera Divisi Guerilla nee no halo marsa, liu-liu iha tempo kalan durante semana 6 nia laran too Provinsia Las Villas.

Camilo ho ninia Grupu to'o ikus kaer komanda iha area Norte de Cuba no Che Guevara mak kaer komando iha area Sul de Cuba durante movimentu revolusaun lao liu dalan guerrilla.

Camilo hahu prosesu revolusaun no halo atake ba baraka militar Batista nian iha Yaguajay, Provincia Sancti Spiritus. Atake nee la'o durante loron 11 nia laran, no rezulta militariu Batista hamutuk nain 350 rende ba grupo Camilo no dada sae bandeira mutin. Atake ida nee hatudu Camilo nia susesu boot ida. Depois de atake nee, Camilo iha planu hodi ba ajuda tan Che Guevara, maibe la-konsege tanba Grupo Che mos hatun tiha ona militar Batista nian iha Provinsia Santa Clara.

Camilo núdar kompañero diak ida ba Fidel no Che. Depois manan tiha revolusaun, Fidel promove Camilo núdar Chefe Militar iha Havana no la-kleur Camilo sai fali Sub-Chefe Estado Major ba Militar Revolusionariu iha Cuba. Ho ninia knar ida nee, mak Fidel fo instrusaun ba Camilo atu ba Provinsia Camaguey iha Outubro 1959 atu kaer Komandante Huber Matos nebe konsidera núdar militar ida nebe mak kontra revolusaun. Semana ida depois de misaun ida nee, Camilo atu fila fali ba Havana ho aviaun Cessna no lakon derepente iha tasi leten. Fidel mobiliza espedisaun boot ida hodi buka tuir Camilo nia mate isin, maibe too agora laiha rezultadu.

Realidade ida katak, depois de Camilo lakon tiha, Revolusaun Cuba lakon ninia figura prinsipal no importante ida. Tanba povu Cuba konsidera katak Fidel mak ulun ba revolusaun, Che mak fuan ba revolusaun, no Camilo mak revolusaun nee ninia kharisma no núdar personalidade ba revolusaun nee. Wainhira Fidel no Che hasoru frustrazaun iha prosesu revolusaun, Camila mosu núdar inspirator. Wainhira Fidel no Che debate makaas sobre idiologia ba revolusaun em termus konseitu, Camilo mosu hodi fo hanoin katak importante mak toos nain no trabalhadores sira bele moris diak liu. Tanba neduni, mak Camilo sai famosu tebes iha Cuba, no tanba ida nee mak tinan-tinan iha dia 28 de Outubro povu Cuba tomak komemora ninia aniversariu ba mate nian, hodi kare ai-funan ba iha tasi "Una flor por Camilo", ba ema ida nebe mosu núdar ema ekstra ordinariu ida iha Cuba.

Che Guevara rasik mak bolu Camilo nudar "el imagen del pueplo". Nomos iha titlu livru barak mak bolu Camilo nudar "Senor del la Vanguardia" ba Cuba. Atu nafatin valoriza ninia luta, iha Provinsia Matanzas Governu Cuba hari'i Universidade ida ho naran, Universidade Militar del Camilo Cienfuegos. Dala ida tan, Revolusaun Cuba hatudu katak, lideransa koleitiva importante hodi lidera movimentu revolusaun ida nebe hatúr ona Fidel, Che, Camilo, Raul no seluk-seluk tan ba pioneriu revolusaun nebe manan iha 1959. Hodi la-haluha mos katak, pioneriu hirak nee hetan inspirazaun husi realidade aktual mak sira infrenta rasik no hanoin husi pioneriu libertasaun Amerika Latina nian, mak hanesan Simon Bolivar, Jose Marti, Antonio Maceo no seluk-seluk tan. Hasta La Vitoria Siempre….!!!

*) Program Manajer iha Luta Hamutuk

No comments: